Knižné pirátstvo: minulosť a súčasnosť

Vyšiel mi článok Knižné pirátstvo: minulosť a súčasnosť v zborníku z konferencie Infos 2011 - Zborník z 36. medzinárodného informatického sympózia o nových výzvach 21. storočia pre pamäťové inštitúcie: Nové rozmery informačného univerza (s. 84-89).

Článok v .rtf, obsahovo je miestami stručnejší než by sa žiadalo (niektoré veci, ktoré nerozpisujem som zahrnul do prezentácie).

Prezentácia - tú som poňal trochu inak ako článok - názorná ukážka jednoduchosti vyhľadávania a sťahovania kníh na úvod, viac obrázkov s jednotlivými platformami cez ktoré ľudia sprístupňujú (aj) e-knihy.

Abstrakt

Príspevok poukazuje na meniacu sa povahu knižného pirátstva, ktorého význam a atribúty charakterizuje na základe konkrétnych príkladov z histórie. Popisuje fenomén zdieľania súborov a vysvetľuje, ktoré aspekty digitálnej sieťovej doby s týmto fenoménom súvisia a akým spôsobom tento fenomén konkuruje tradičným modelom distribúcie kultúrnej produkcie. Mapuje základné internetové platformy, kde prebieha zdieľanie knižnej produkcie.

Úvod

Aj keď knihy v elektronickej podobe existujú desiatky rokov, ich popularita rastie oveľa pomalšie ako by sa dalo čakať od nového média, ktoré v rôznych ohľadoch vylepšuje vlastnosti a použiteľnosť média pôvodného. Symbolické preklenutie neviditeľnej hranice popularity čítania elektronických kníh môžeme badať v roku 2010, keď jeden z najväčších obchodov s knihami, Amazon, ohlásil, že počet predaných elektronických kníh je väčší ako počet predaných kníh v pevnej väzbe (Amazon, 2010). Elektronické knihy sú si veľmi blízke s knihami papierovými, ale sú novým médiom - síce preberajú od kníh určité vlastnosti, ale zároveň prinášajú vlastné osobitosti. Okrem meniacej sa povahy toho, čo vlastne chápeme pod pojmom (elektronická) kniha, sú rozdiely aj v ich produkcii a distribúcii. Za základné spôsoby distribúcie knižnej produkcie môžeme považovať: predaj, darovanie, požičiavanie si, kopírovanie. Sieťové a digitálne prostredie, v ktorom elektronické knihy existujú, fundamentálne znížilo náklady na kopírovanie a tak posilnilo jeho význam pri distribúcii.

Od počiatkov knižného priemyslu nad ním existovali regulačné mechanizmy, ktoré stanovovali pravidlá pre vydavateľov a zároveň existovali vydavatelia, ktorí tieto pravidlá nerešpektovali. Za knižné pirátstvo môžeme považovať v rôznych obdobiach rôzne aktivity - vydávanie zakázanej literatúry, neautorizované pretlače - konkurujúce oprávneným vydavateľom. S meniacimi sa koncepciami duševného vlastníctva a globalizáciou autorského práva sa mení i dobové chápanie pirátstva - to, čo bolo prijateľné v 19. storočí, je v 20. storočí odsudzované.

Jadrom knižného priemyslu je kniha a predaj jej kópií. Digitálne prostredie internetu je charakteristické ľahkosťou reprodukcie a distribúcie, ale aj demokratizáciou. Tam, kde pôvodne kópie vytváral tlačiar, v súčasnosti ich môže vytvárať ako autor, tak aj čitateľ. Pričom pre všetky zúčastnené strany sú dostupné nástroje na distribúciu. Spolu s nárastom záujmu o elektronické knihy tak vzniká bohaté heterogénne prostredie, v ktorom sa dielo môže šíriť rôznymi distribučnými kanálmi. Pričom tradičné regulačné mechanizmy tu majú len obmedzený dosah.

Náš príspevok k téme ako sa vyvíja knižné pirátstvo je rozdelený do dvoch častí. V prvej pojednávame o minulosti knižného pirátstva a jeho charakteristických vlastnostiach. V druhej časti sledujeme kam sa tematika pirátstva rozvíja v súčasnosti pod vplyvom nových médií.

História knižného pirátstva

Tento obrázok nebol v pôvodnom
článku, len v prezentácii.

Moderné autorské právo vzniká v 18. storočí a pozostáva z osobnostných a majetkových práv pre autora diela. Potenciál vedúci k jeho vzniku, ale existoval v spoločnosti už od staroveku (LICHNEROVÁ, 2009). História ukazuje rôzne dobové príklady kopírovania textov. Čo sa týka osobnostných práv už v antike existujú nepísané pravidlá ohľadom priznania autorstva autorovi jeho diela (stadiaľto pochádza i pojem "plagiori", použitý v konflikte básnikov Martiala a Fidentiusa). S majetkovými právami je to komplikovanejšie - za dva hraničné príklady by sa dali považovať Alexandrijská knižnica a žaltár Svätého Finniana. V Alexandrii bolo bežné kopírovať pre knižnicu texty ľudí, ktorí mesto navštívili, čo bolo aj jedným s faktorov, že sa z Alexandrie stalo významné kultúrne a vedecké centrum. Svätý Kolumba si nedovolene opísal žaltár, ktorý bol vo vlastníctve jeho učiteľa Svätého Finniana (DUHAIME, 2009), čo v dôsledku vyvolalo prvý autorskoprávny spor a neskôr i vojnový konflikt. Kopírovanie textov zohráva významnú rolu pri šírení kultúry, ale zároveň okolo neho dokážu vznikať konflikty.

Prvé predformy autorského práva prichádzajú spolu s kníhtlačou a konzekventne s nárastom knižnej produkcie. Na reguláciu knižného trhu slúžia privilégiá, patenty a licencie pre tlačiarov vydávané panovníkmi. Tieto nástroje majú dvojaký význam - dávajú monopolné právo určitým tlačiarom tlačiť vybrané diela na vybranom území, ale zároveň sú nástrojom cenzúry toho, čo môže byť vydávané. Spolu s rozvojom kníhtlače a jej regulačných mechanizmov začínajú pôsobiť aj pirátski tlačiari, ktorí nerešpektujú privilégiá ani licencie. Majú dve základné role - vydávajú cenzurované knihy a konkurujú oprávneným tlačiarom nižšími cenami. Privilégiá boli udeľované aj na základné diela ako Biblia, učebnice gramatiky, zákonníky a ceny autorizovaných kópií boli vyššie. Oba aspekty pirátskej aktivity tak podporujú rozvoj verejnej sféry a prenos poznania medzi viac a menej privilegovanými sociálnymi vrstvami a regiónmi (BALASZ, 2011, s. 399). Kritika pirátskych tlačiarov prichádza nielen od privilegovaných tlačiarov, ktorí ich obviňujú z ušlých ziskov, ale aj od autorov samotných, kde je kritika viac založená na ich osobnostných právach. Martin Luther v roku 1525 vysloví, že mu viac ako existencia pretlačí jeho diel vadí ich kvalita spracovania: "táto škoda by sa dala vytrpieť, keby moje knihy neboli tak nesprávne a hanebne upravené" (LICHNEROVÁ, 2009, s. 169).

Zásadná zmena prichádza v Anglicku, keď parlament v roku 1695 nepredĺžil Výnos o licenciách. V dobových esejach používajú autori na označenie neautorizovaných tlačiarov spojenia ako "pyratical Bookselers," "the Pirate Printers," ale aj "Privateers" (BOND, 1963, s. 257-260). Metafora pirátstva plynie z prirovnaní, v ktorých sa činnosť vydavateľov stáva prípravou lode na dlhú a nebezpečnú cestu, na ktorej ju okrem prírodných pohrôm ohrozujú i piráti, snažiaci sa ukradnúť jej duševný náklad (ST. CLAIR, 2004, s. 89-90). Reakciou na chvíľkové bezprávie je prvý moderný autorský zákon - Statute of Anne z roku 1709, ktorý stavia do svojho centra práva autora na jeho dielo. Týmto sa premieňajú vzťahy autora s vydavateľom (právo sa presúva od vydavateľov k autorom), ale zároveň je aj odrazom spoločenskej zmeny vo vzťahu k cenzúre, ktorá stráca na význame. Anglický autorský zákon je inšpiráciou pre vznik podobných zákonov v iných krajinách Európy i v USA, pričom existujú rôzne prístupy a odchýlky. Francúzsky droit d'auteur priznáva autorské práva aj zahraničným autorom a je zárodkom globalizácie autorského práva. V USA neuznávajú autorské práva anglickým autorom, čo umožňuje lacné pretlače, ľahšie šírenie kultúry, ale zároveň obmedzuje vydávanie „drahších“ diel domácich spisovateľov. V nemeckej oblasti je vývoj autorského práva oneskorený, najmä vplyvom orientácie na rímske právo, ktoré pripisovalo vlastníctvo len materiálnym veciam (LICHNEROVÁ, 2009, s. 171). K zmene chápania duševného vlastníctva prispeli filozofické pojednania od významných osobností (napríklad Kant a Fichte na tému nespravodlivosti pretlače (WOODMANSEE, 1984)). Globalizáciou autorských práv (cez bilaterálne a multilaterálne dohovory) sa tak mení a rozširuje i chápanie knižného pirátstva.

Knižné pirátstvo sa vyskytuje aj v 20. storočí vo všetkých svojich rozmeroch - či už je to vydávanie režimom cenzurovanej literatúry, tak aj neautorizované pretlače (napríklad encyklopédie Britannica (ELLIOTT, 1963)). Bodo Balasz (2011, s. 400) identifikuje päť zákonov pirátstva na kultúrnych trhoch: Pirátski výrobcovia podľa neho len zapĺňajú medzery medzi dopytom a ponukou. Pri konfrontácii s pirátstvom sa priemysel obracia na štát aby obhájil jeho pozíciu na trhu, svoje obchodné modely prispôsobuje, až keď zlyhajú ostatné možnosti. Pirátski výrobcovia majú tendenciu pracovať na okraji sféry vplyvu, kde rozdiely v zákonoch a ťažkosť ich presadzovania vytvárajú priestor nejednoznačnej legálnosti. Pirátstvo na týchto ekonomických a politických perifériách má strategickú rolu pri cirkulácii kultúrnych tovarov. V niektorých z týchto kontextov hrá pirátstvo tiež politickú rolu ako protiváha k centralizovanej kontrole informácií.

Súčasnosť knižného pirátstva

Druhá polovica dvadsiateho storočia prináša technologický rozvoj, ktorý zjednodušil kopírovanie textov a iných médií pre koncových používateľov.  Technológie ako kazety a xerox umožnili lacné a rýchle kopírovanie. Prechod od mechanických metód reprodukcie k digitálnym postupne znížil cenu za kópiu takmer k nule a rozvojom počítačových sietí sa podobne znížila cena za distribúciu. V digitálnom a sieťovom prostredí vzniká zdieľanie - koncoví používatelia internetu môžu bez námahy pristupovať k súborom a zároveň ich sprístupňovať cez rôzne aplikácie internetu. Kultúrny priemysel reaguje na nové technológie a definícia pirátstva sa tak rozširuje aj o nekomerčné kopírovanie.

Postupne vznikajú formáty digitálnych súborov, prostredníctvom ktorých sa dá šíriť text, zvuk i obraz. Okrem prirodzene digitálnych foriem - softvéru a počítačových hier - má vo význame digitálneho šírenia prvenstvo hudba. Digitalizácia hudby je časovo najmenej náročná (na rozdiel od kníh), súbory nie sú veľké (na rozdiel od filmov), a tak sa práve táto oblasť zdieľania rozvíja najrýchlejšie. Zároveň to súvisí s rozšírením prenosných prehrávačov digitálnej hudby a postupnou premenou toho cez aké zariadenia ľudia hudbu počúvajú. Dopyt po hudbe v digitálnej podobe vyústi vo vznik softvéru Napster v roku 1999, fungujúcom na báze peer-to-peer (používateľ zdieľa svoje súbory priamo s ďalším používateľom). Okrem p2p aplikácií sa rozvíja aj zdieľanie na webe prostredníctvom služieb typu Rapidshare, ktoré poskytujú priestor na nahrávanie väčších súborov.

Zdieľanie všetkých foriem kultúrnej produkcie a softvéru sa vyvíja a existuje na rôznych platformách internetu súčasne. Moderná história knižného pirátstva by začínala pri prvých systémoch BBS, ktoré umožňovali nahrávať súbory, a ďalej by viedla cez newsgroups a IRC kanály, pričom často krát je história hmlistá, pretože bola vecou uzavretých skupín používateľov. Ekosystém zdieľania kníh je bohatý a prepletený, miestami je ťažké rozpoznať, kde sú najvýznamnejšie zdroje kultúrnej produkcie v digitálnej podobe. Okrem jednotlivých a samostatne konajúcich používateľov, ktorí skenujú publikácie a sprístupňujú ich ostatným, existujú aj organizované skupiny, spoločne označované ako "scéna" (Ronin, 2004; ANCTIL, 2002).

V súčasnosti sa dá knižné pirátstvo sledovať oveľa podrobnejšie, keďže transparentnosť zdieľania narastá s p2p aplikáciami, webovými službami a počtom používateľov. Tradičným zdrojom ako sú IRC kanály a newsgroups konkurujú rozmanité webové služby - veľké diskusné fóra, portály, blogy, osobné webové stránky - a p2p aplikácie (torrentové trackery).

Obrázok 1: Diskusné fórum zamerané na zdieľanie kníh

Obrázok 2: Kategórie a tagy použité na organizáciu blogu

Na nové podoby knižného pirátstva reagujú vydavateľstvá aj autori. Vzhľadom na obchodný model, v ktorého centre stojí predaj kópií sú reakcie negatívne. Hraničná reakcia je odmietanie vydávať svoje dielo v digitálnej podobe z obavy pred pirátstvom (čo paradoxne vedie k situácii, keď sú v digitálnej podobe prístupné len pirátske kópie). Na druhej strane stojí rozrastajúci sa počet vydavateľov a autorov, ktorí preberajú pirátske taktiky a využívajú  dostupné digitálne distribučné kanály na voľné šírenie kníh (za čím sú rôzne motivácie, pričom jedna z hlavných je rozširovanie povedomia o tituloch a získanie nových kupcov pre tlačené verzie).

Záver

Chápanie pirátstva a toho čo zahŕňa sa postupom času mení a rozširuje. Ak sa spätne pozrieme na pirátstvo v 18. storočí, tak môžeme badať paralelu so súčasnosťou. Predaj lacných neoprávnených pretlačí ich sprístupnil širšej verejnosti - čo transformovalo knižný priemysel, ktorý sa v dôsledku musel prispôsobiť tejto konkurencii. Zdieľanie súborov síce ignoruje práva autorov, ale rozširuje prístup ku kultúre aj pre tých, ktorí by k nej mali väčšie bariéry. V digitálnom prostredí získava na význame nekomerčné pirátstvo. Za pirátstvom, rovnako ako za nakupovaním a požičiavaním si, stojí dopyt po textoch. Pirátstvo je potrebné chápať ako jeden z konkurenčných distribučných modelov, ktorým čitatelia nasycujú svoje potreby a ako taký by malo slúžiť ako inšpirácia pre vydavateľov, autorov a pamäťové inštitúcie. Knižní piráti vytvárajú samoorganizujúce sa platformy aktívnych používateľov, využívajú moderné spôsoby organizácie zbierok a vyhľadávania, sprístupňujú diela jednoduchým spôsobom. Čo sú všetko aspekty, ktoré by mali patriť k cieľom tradičných inštitúcií.

Jadrom týchto aktivít je kniha v elektronickej podobe, tá síce odráža v sebe knihu papierovú, ale má široký priestor na vlastné formálne i obsahové vyjadrenia. Nové média ovplyvňujú nielen reprodukciu a distribúciu, ale aj produkciu a recepciu - a konkurenčný boj sa odohráva vo všetkých týchto aspektoch. Pirátstvo z nich využíva len jednoduchosť s akou sa môže kniha šíriť, pričom táto vlastnosť je dostupná aj pre ostatných aktérov. Konkurenčný súboj pri nových médiách sa nebude odohrávať len v distribúcii – zatiaľ neveľmi využitý potenciál na konkurovanie sa nachádza práve v produkcii. Elektronické knihy prinášajú a prinesú nové spôsoby spracovania obsahu a nové modely ich distribúcie by mali okolo nich budovať služby s pridanou hodnotou.

Bibliografické odkazy

1.    Amazon. 2010. Amazon.com Now Selling More Kindle Books Than Hardcover Books [online]. 2010-07-19 [cit. 2011-03-25]. Dostupné na internete: .
2.    ANCTIL, Eric. 2002. Copyright and Book Piracy: The #bookwarez Phenomenon and Beyond. In Marginal Librarian [online]. 2002, vol. 9, no. 2 [cit. 2011-03-25]. Dostupné na internete: .
3.    BALÁZS, Bodó. 2011. Coda : a short history of book piracy. In Media piracy in emerging economies [online]. Edited by Joe Karaganis. New York : The Social Science Research Council, 2011 [cit. 2011-03-25]. s. 399-413. Dostupné na internete: .
4.    BOND, Richmond P. 1963. The Pirate and the Tatler [online]. In The Library, vol. 18, no. 4 (December 1963) [cit. 2011-03-12]. Dostupné na internete: .
5.    DUHAIME, Lloyd. 2009. 561 : The Copyright War [online]. 2009-02-21. Updated 2010-01-20 [cit. 2011-03-11]. Dostupné na internete:
6.    ELLIOTT, Charles. 1963. Taiwan's best selling pirates. In Life [online]. Vol. 50, no. 20 (November 15, 1963) [cit. 2011-03-25], p. 8. Dostupné na internete: .
7.    LICHNEROVÁ, Lucia. 2009. Manifestovanie autorského práva v dejinách knižnej kultúry 15. – 18. storočia v európskom kontexte. In Studia Bibliographica Posoniensia [online]. 2009, č. 1 [cit. 2011-03-25]. Bratislava : Univerzitná knižnica, 2009. s. 162-174. Dostupné na internete: . ISBN 978-80-89303-19-9.
8.    Ronin. 2004. A brief history of the e-book scene. October 2004 [cit. 2011-03-25]. Dostupné na internete: .
9.    ST. CLAIR, William. 2004. The Reading Nation in the Romantic Period. Cambridge : Cambridge University Press, 2004. 796 s. ISBN 0-521-81006-X.
10.    WOODMANSEE, Martha. 1984. The Genius and the Copyright. In Eighteenth-Century Studies [online]. Vol. 17, No. 4 (Summer 1984) [cit. 2008-04-05], pp. 425-448. Dostupné na internete: .