Drahá Yukimi, kto by neprepadol tvojmu hlasu v Summer Sun? Kto by kvôli tebe nepočúval Hird? Kto neochvejne čakal na druhý album od Little Dragon (aj keď tušil, že sa mu nebude páčiť až tak ako by naozaj chcel.)
The Rhythm Factory, tento poddimenzovaný priestor, tento miestami nemiestne baviaci sa a postávajúco-zacláňajúci "crowd",... si nezaslúžil tvoj koncert. Tvoj tribal nástup, elektrifikované šamanstvo si zaslúži vábivejšie prostredie a vernejší kmeň. Vášmu dielu to však nič neuberá, vyzeráš šťastnejšie/viac vo svojom živle ako pred rokom (a určite oveľa viac než ako keď som ťa videl počas krízy v Koop). Tvoja skupina ťa vyzdvihuje a naživo má váš nový album to, čo bolo asi príliš ťažké zachytiť (i keď tie ich disko pasáže nemajú až taký šmrnc).
A celkom milé prekvapenie pred koncertom (ak nerátam to ako som sedel s klávesákom pri stole počas toho ako videochatoval so svojou milovanou). Laura J Martin. Má najbližšie asi k Owenovi z Final Fantasy, ale namiesto huslí má flautu. Rapídne trilkuje a frázuje do home-made beats, sľučkuje svoj hlas i flautu. Možno ešte trochu hľadá istotu v speve, či skôr bezpečné položenie sa do neho, ale je to celkom milá súčasť prejavu. Pochoduješ v svojej hudbe a si milo šialená.
No comments:
Post a Comment