Tento článok mi nevyšiel pred dvoma rokmi v jednom týždenníku. (Spomenul som si na neho v súvislosti s tým, že som dostal ponuku pre nich napísať o Nexte, a neviem či sa mi chce opäť vstúpiť do týchto neuspokojivých vôd.)
Ale písal som ho pre nich a tak je trochu jednoduchším
úvodom
do dubstepu, bez priehršťa faktografie, odbočiek k
hardcore kontinuu, hlbších úvah nad vzťahom dubstepu a minimal techna,..
Je to verzia bez akýchkoľvek editorských úprav a určite by sa mu zišli, a aha aký som mu vymyslel smiešny perex:
Poďte tancovať v basovom objatí súčasnej hudby južného Londýna.
Smutek. Smutek stékal po městských střechách, smutek plaval ulicemi, smutek zaplňoval podzemní dráhu, ani nejvyšší špičky budov z něho nevyčnívaly, smutek byl pachem tohoto města a držel se v něm jako pod poklopem.
(Egon Bondy: Cybercomics)
Predhovor
Basová linka má okrem hudobného významu aj telesný; jej zvuk v rámci priestoru, ktorým sa nesie, vytvára všeobklopujúce chvenie – jej príjemca je ako v objatí. A to je ten pocit, ktorý zažívaš, keď si na správnom dubstepovom večierku: akoby Ťa hudba objala, prijala do seba.
Dubstep ako žáner
Dubstep je žáner tanečnej elektronickej hudby a zdieľa prvky s inými žánrami. Váha basov dubu/reggae, pochmurný futurizmus techna, preriedené beaty UK Garage, monumentálnosť doom-metalu, úctivé pokyvkávanie hlavou hip-hopu. Prepája ich mohutnosťou basových, či skôr sub-basových liniek.
Je zaraďovaný do kategórie mestskej hudby nultých rokov a nie je jediný hybrid UK Garage/2Stepu - istú dobu ide jeho vývin ruku v ruke s Grime-om (jeden z jeho hlavných predstaviteľov, Dizzee Rascal, u nás vystúpil ako headliner festivalu Pohoda 2006). Ale zatiaľ čo sa dubstep orientuje viac na skľučujúcu inštrumentáciu postapokalyptických rozmerov, pri grime slúži hudba ako podklad pre rapídny a priebojný flow MCs. Ako to vystihol Tomáš Prokopčák vo svojom článku Grime - "Grime možno nazvať istou šovinistickou reakciou londýnskych undergroundových MCs na prefeminizovaný a mäkký zvuk typického 2stepu." Dubstep však tiež využíva MCs – niektorí sú tu kvôli ceremónii, hecujú dav a niektorí vystupujú ako poeticko-kryptickí poslovia z budúcnosti.
Z počiatkov dubstepu len v skratke vymenujem: producent El-B, Dj Hatcha a obchod Big Apple Records, klub Forward>>, Kode9 a pirátske vysielanie na Rinse FM, večierky a vydavateľstvo Digital Mystikz.
Dubstepové stereotypy
Tak ako je hip-hop pre mnohých len pornografia peňazí, slávy a maskulínnej dominancie; emo symbol žiletiek a plaču; i okolo dubstepu sa vytvoril zovšeobecnený stereotyp - klišé cez ktoré je zobrazovaný je postapokalyptická prázdnota vyľudnených miest a tento článok som mohol pokojne začať i takto:
Na počiatku nebola tma, ale svetlo blikajúcich lámp v uličkách jednej okrajovej štvrti južného Londýna. V Croydone niet kam uniknúť, miesto má auru devastujúcej (bez)osudovosti. Ako obraz z temnej vízie budúcnosti, ktorý ale existuje v našej súčasnosti...
Dubstepová realita je ale oveľa variabilnejšia ako tento jeden obraz.
Dubstep vo svete vs. Dubstep u nás
Aj keď sa za kolísku dubstepu právom považuje Croydon, sudička internet spôsobila, že jeho mikroscéna sa v krátkej dobe rozvinula do globálnych rozmerov. Blogy, diskusné fóra, P2P siete, (
Barefiles.com,
Dubstepforum.com)... efektívne dostávajú túto hudbu mimo Londýna. Ďalším životným impulzom je pravidelná rozhlasová show na BBC Radio 1 venovaná dubstepu (moderuje Mary Anne Hobbs) a za zmienku stojí aj svojbytný album Burial (od interpreta Burial), ktorý spravil s dubstepom približne to, čo Raymond Chandler s detektívkou drsnej školy. Evokatívna intenzita z neho spravila album roka v rebríčkoch mnohých relevantných žurnalistov. [
túto analógiu Buriala s Chandlarom by sa zišlo prepísať - pri Chandlerovi išlo o posunutie a naplnenie žánru, pri Burialovi o presadenie žánru mimo scény...?]
U nás ako lastovička dubstepu priletel na festival Multiplace 2005 dj a teoretik Kode9, ale zásadných historických bodov je viacero: festival Wilsonic (minulý ročník: masívny zvuk Vex’d, tento ročník: celý stage venovaný dubstepu), relácia DvaUnlimited na internetovom rádiu Tlis, večierky Bwo! v Subclube, jedna bednička platní v obchode Notape. V Čechách už vyšiel i prvý vinyl (Side9000) u nás sa aspoň zjavilo zopár skladieb na Myspace (MiretZ).
[
Zásadný rozdiel je v tom, že zatiaľ čo u nás je dubstep scéna - na ktorej sa všetcia poznajú, v Londýne dubstep prerástol do trendu - a pred klubom vás oslovujú otázkou: "Pills?". - rozvinúť porovnanie dubstepového večierka v Subclube vs. v Masse]
Dubstep teraz
Sme v momente neistoty ďalšieho rozvoja dubstepu, vždy to bol len zastrešujúci termín pre rôznorodé prúdy a vplyvy a je dosť možné, že nastane prirodzená fragmentácia scény. Na druhú stranu si buduje svojský vzťah s (minimal) technom, ktoré ho akoby prijalo za nevlastného mladšieho súrodenca. A remix skladby Spomaľ, máš privysokú rýchlosť od Dja Ans-a, naznačuje smerom k prepájaniu s popkultúrou, čomu sa donedávna dubstep intuitívne vyhýbal.
Čo však, dúfajme, pretrvá je jeho očistná funkcia. Niežeby sa dubstep nedal počúvať doma, je mi výhradným zvukovým sprievodcom k písaniu tohto článku, ale jeho skutočný potenciál sa rozvinie v masívnom, pohlcujúcom, klubovom zvuku. V tom spirituálnom momente je dubstep nielen jeden z pohľadov na tanečnú hudbu, ale aj na žitie v súčasnosti. A hovorí, že žijeme v predstavách seba v budúcnosti a pripomína nám potrebu aktualizovať samých seba v danom momente a žiť ho čo najintenzívnejšie.
, 8bit digidub, ktorý prehrali na pásky, čo tomu dodalo textúru, ale zároveň sa im darí zachovať zvukovú hĺbku (Peter Bayne o tom pekne píše).
