James Blackshaw @ Vortex, 17. September 2009

Keby som sa nezamiloval do Fahey-ho Days have gone by, Takoma records, amerického primitivizmu, surového Delta blues, dnes by toto miesto asi patrilo Jamesovi. Síce som zmeškal jeho koncert vo Vortexe, čo je prevážne jazzový klub len tu kúsok povyše cesty za Dalston Junction. Ale i bez orchestrálnej autentickosti koncertného zážitku som sa zamiloval do skladby Cross z jeho ostatného albumu Glass Bead Game - síce som ho počul už pred letom, ale narozdiel od jeho predchádzajúcich albumov ma neuchvátil na prvé počutia a upadol u mňa do zabudnutia. Až tu, tesne pred koncertom, som si opätovne vypočul skladbu Cross, a možno jej len bolo treba trochu viac priestoru do ktorého sa vzniesť, ktorý očarovať, čo moje slúchadlá a notbúkové reproduktory veľmi nedovoľujú, až tu som sa do nej zamiloval. Ale je to rozporuplná láska:

I am constantly falling out of love with this song. Rationally I know we were not meant for each other, but emotionally I do not want to split with it, to destroy something that my ratio can't comprehend about this song.

Na koncert som nešiel, pracoval som na diskurznej analýze, audite sociálných médii, čomsi takom, ale tá skladba je tu stále so mnou a sprevádza ma niektorými miestami/rozpoležaniami.