batcha de mental myspace, chernobyl musick myspace
:Recenzia pre tlis
Čerstvý album, ktorý prepája svetové diskurzy súčasnej nielen tanečnej hudby so slovenskou tradíciou
Svoju hudbu vydáva pod rozličnými prezývkami, avšak alterego Batcha de Mental mu v poslednej dobe prischlo najviac. Tvorbu tohto slovenského skladateľa môžete poznať z festivalov New New a Wilsonic, podujatí Heavy Mental, koncertov v rozličných kluboch, či ako sprievodnú hudbu k módnym prehliadkám.
Aktuálne vydáva svoj album Rawbit Shitout na brniansko-bratislavskom internetovom vydavateľstve Chernobyl musick. Album je poňatý ako retrospektíva, zhŕňa produkciu za viacero rokov, je ukončením obdobia, ale tiež vyvoláva tradičnú otázku kam ďalej.
Produkčne z albumu cítiť mnohosť vplyvov. Úvodná skladba senióre má miestami feel ako mashup kida606 s avalanches, a z druhej skladby - deň dobročinnej chirurgie - cítiť dat politics. Sample, odkazy, simulácie. V niektorých skladbách nie je možné rozlíšiť kde končí Bačova hudobná identita a kde začínajú simulácie iných producentov. Ale v žiadnom prípade to nie je plagiátorstvo, skôr dekonštrukcia cudzích produkčných postupov a spätná rekonštrukcia skrz vlastnú identitu. Na albume sa tak zjavia dve dubstepové paródie, tri remixy či koververzie slovenských skladieb s hlbšou tradíciou, ale aj znôška pôvodného mutantského elektra.
Produkcia by mohla byť kontrastnejšia, bicie linky sofistikovanejšie, aj keď tu sa zo mňa možno ozýva nepochopenie toho, že primitívnosť je tu jedným zo základných komunikačných prostriedkov. samozrejme nie vždy, tento album je len ťažko zovšeobecniť - na jednej strane je cítiť hutnú kompaktnosť produkcie, ktorú by možno nezaškodilo prevzdušniť, - na druhej strane sa tu vyskytujú skladby, ktoré majú v sebe ľahkú bezprostrednosť.
Aj keď album celkom drží pokope, každá skladba je vlastný svet a treba sa jej venovať osobitne. V remixovanej hymne cítiť unavenú monumentálnosť dutého pomníka v slovenskej dedine, akúsi faux-masívnosť konštrukcie budovanej z kartónu, ktorá sa môže hockedy zrútiť. Macejko môže mať v primitívnych pasážach trochu scooter feel, ale zároveň ukazuje ako bača dokáže nielen rozvíjať a posúvať tradičnú melódiu podľa svojich predstáv, ale dodávať pôvodným skladbám novú plnosť. Dopĺňať v nich absentujúce roviny. Najsilnejším príkladom je Sprejer frajer - pôvodný text skladby rozpráva detsky naivne hyperbolizovaným hlasom o kriminalite a skorumpovanosti mužov zákona, ktorí sa venujú represii banálne-romantického sprejovania a pritom zatvárajú oči pred ozajstným zločinom. Protourbánne hudobné stvárnenie depresívnej postapokalyptickej scenérie piateho obvodu Bratislavy dostáva v Bačovom podaní mutantský kontext, a súčasne vyzdvihuje kontrastné aspekty konfliktu medzi idealistickým a dystopickým. Poslucháč sa tak môže nanovo pozrieť na svet, cez bačove zaslizené okuliare.
Klaustromum, dadaistická perla, láska na prvý počuv. A pritom jedna zo starších skladieb. To nám umožňuje pozrieť sa na Bačovu produkciu z historickej perspektívy. Od tejto ľahkej humornosti sa vyvíja smerom ku stlačenej monumentálnosti, akoby mu stále silnejšie uťahovali zvieraciu kazajku a on sa reaktívne uzavieral stále hlbšie sám do seba. Dokáže Bača uniknúť zo svojej vlastnej čiernej diery a znovuobjaví ľahkosť? Alebo ju potrebuje prijať, zvnútorniť a vyťažiť z nej monumentálne maximum? Tak či onak, tento album sľubne ukazuje rozličnými možnými smermi, len jednému z nich treba začať veriť.
